„Štyri mesiace na kotve“ je pohľad do zákulisia lodnej dopravy. Skoro 90 percent  všetkého tovaru sa preváža práve po mori, na viac ako stotisíc nákladných lodiach. Avšak len veľmi málo sa vie o mužoch, ktorí tieto závratné čísla robia skutočnosťou. Život námorníka sa často zdá romantický: frajerka v každom prístave, litre alkoholu a exotika. Opak je pravdou. Byť námorníkom znamená ťažkú a nebezpečnú prácu, odlúčenie od rodiny a domova na dlhé mesiace, samotu. Veľakrát sa stáva, že za celu plavbu ani nevykročí na suchú zem. Na lodiach pracujem od roku 2011 a zažil som si svoje: videl som polárnužiaru a ľadovce v Kanade, niekoľkokrát som prešiel okolo Mysu Dobrej nádeje na južnom cípe Afriky, pri jednej plavbe som oboplával celu zemeguľu a s výnimkou Antarktídy som navštívil každý kontinent. No moja posledná plavba bola úplné o niečom inom.Hneď po príchode na loď v prístave Guanta (Venezuela), sa pokazil jeden z dvoch žeriavov. To malo za následky komplikácie s nakladaním a vykladaním tovaru čo sa odzrkadlilo na meškaniach. Loď bola vyhnaná na kotvisko a tu sme strávili prakticky štyri mesiace nepretržite. Nasledovali akútne nedostatky potravín a pitnej vody. V tomto prostredí vznikla séria fotografií s názvom „Štyri mesiace na kotve“.

Julián Péter

Foto: Lucia Vidanová

Narodil sa v roku 1990 v Přerove, ČR . Od roku 1993 býva v Malackách. Strávil niekoľko rokov v USA, Anglicku a Belgicku.  Cestuje po svete a rád objavuje jeho skryté zákutia. Fotografia ho fascinovala už ako malého chlapca. Až po zhliadnuti fotografií z vylodenia na Deň-D od svetovéhofotografa RobertaCapu, tomuto umeniu načisto prepadol. Jeho známy citát - ak nie sú tvoje obrázky dostatočne dobré, nie si dostatočne blízko -  sa mi stal mottom vo vlastnej snahe za fotožurnalizmom. V  profesii námorníka fotil zabudnutý a nepoznaný každodenný život námorníkov na palubách nákladných lodi.