Kam s rómskymi deťmi z Plaveckého Štvrtka?

Diskusia začala pri minuloročných protestoch učiteľov za skvalitnenie školstva a zvýšenie svojho odmeňovania. Súčasné vedenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejnilo v marci 2013 materiál „Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu“. Materiál analyzuje mimo iného aj podmienky fungovania základného školstva, pri ktorom uvádza aj možnosti riešenia niektorých jeho problémov.

Ministerstvo ako prvé dva ciele uvádza, že je potrebné upraviť „systém financovania so zameraním na zvýšenie jeho efektívnosti a na podporu kvality“ a „prijať opatrenia na postupnú optimalizáciu siete škôl a školských zariadení“. Ak si prečítate celý obsah materiálu, dospieť môžete k niekoľkým záverom. Ale hlavne vám z neho vychádza základný cieľ do najbližších rokov, a to je postupné utlmovanie činnosti základných škôl s nízkym počtom žiakov.

V čom spočíva problém

V spomínanom materiáli sa uvádza, že „priemerná veľkosť škôl meraná počtom žiakov na školu sa postupne znižuje. Kým v roku 1990 mala priemerná štátna škola 306 žiakov, v roku 2012 to bolo už len 199 žiakov. V súčasnosti evidujeme školy s počtom žiakov od 2 do 1008 žiakov, pričom máme až 110 základných škôl, ktoré majú menej ako 13 žiakov. Najviac základných škôl (248 škôl) je v intervale s počtom žiakov od 13 do 24 žiakov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú školy od 25 do 36 žiakov (167 škôl).“

Spolu s tým sa znižuje aj počet žiakov na triedu a aj počet detí na jedného učiteľa. V správe sa uvádza, že „kým v roku 2000 bolo 15,4 žiaka na jedného učiteľa, v roku 2008 klesol počet žiakov na jedného učiteľa na 13,0, v roku 2012 je už len 12,2 žiaka na jedného učiteľa.“

Medzi základnými opatreniami sa analyzuje možnosť riešiť finančné problémy základných škôl tak, aby sa vytvoril tlak na tzv. „optimalizáciu siete škôl z hľadiska efektívnosti použitia finančných prostriedkov“. Znie to veľmi fundovane, ale ukrýva sa tým len jedno, znížiť počet škôl najmä v dedinách a tieto ušetrené finančné prostriedky presunúť iným väčším školám v mestách.

Ako poslanec okresného mesta by som mohol mať úsmev na tvári. Viac peňazí pre naše školy a učiteľov. Hoci som podporovateľom toho, aby sa Malacky viac usilovali o svoj rozvoj ako regionálneho centra, uvedomujem si s tým spojené problémy, či už dopravné, politické, ale aj sociálne. Pri nedávnej príležitosti som diskutoval o financovaní škôl v meste s ľuďmi, ktorí sa venujú stratégii rozvoja školstva na Slovensku. V diskusii bolo jednoznačne spomenuté, že cieľom bude v najbližších dvoch rokoch utlmiť mnohé školy cez zníženie finančných dotácií (niektorí poznajú časti príspevku ako kompenzačný), čo ma utvrdilo v tom, že s myšlienkou sa niekde v zákulisí pracuje.

Treba uviesť aj to, že zodpovední si uvedomujú, že úspora peňazí predstavuje pri zrušení asi 500 škôl maximálne 2% osobných nákladov, čo vysoko prevyšujú politické náklady pre ministra a vládu ako celok. Žiaľ, v mnohých stratégiách sa do úvahy berie aj strata politickej podpory pri nepopulárnych opatreniach.

Ak sa aj detailnejšie pozrieme na graf rozloženia základných škôl podľa počtu žiakov, na Slovensku sa nachádza veľký počet škôl s počtom žiakov pod 60, podľa údajov ministerstva má viac ako 80 % základných škôl menej ako 250 žiakov.

Zareagovali médiá, zaniknúť majú školy aj v Jakubove a Plaveckom Štvrtku

Niet sa čo diviť, že na návrhy ministerstva zareagovali aj médiá, ktoré koncom minulého týždňa zverejnili niekoľko článkov k problému rušenia základných škôl, napríklad tu a tu. Hospodárske noviny uverejnili dokonca aj zoznam prvých 129 obcí, v ktorých by malo dôjsť k zániku základnej školy. Denník sa odvolal na dokument z prostredia samotného ministerstva.

Podľa Hospodárskych novín ministerstvo vybralo prvé školy, ktoré navštevuje menej ako 150 žiakov, a ktoré majú v okruhu šiestich kilometrov dostupnej dopravy inú školu, ktorá má voľné kapacity.

Z okolia Malaciek sa v zozname objavili obce Jakubov, Plavecký Peter a Plavecký Štvrtok.

Na uverejnené správy reagovalo hneď v ten deň ministerstvo, ktoré informácie poprelo.

Prijmú rómske deti z okolia malacké základné školy?

Nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak ministerstvo začne plniť svoje vytýčené ciele zo svojej aktuálnej základnej analýzy (koncepcie?), k útlmu malotriednej školy v Plaveckom Štvrtku dôjde. Do úvahy by pripadala ešte jedna možnosť, že ministerstvo pod tlakom dotknutých samospráv (tu očakávam aj výrazný tlak primátora Malaciek) a úradu splnomocnenca pre rómske komunity vytvorí špeciálny režim pre základné školy s výučbou pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jednoducho povedané, tieto osobitné školy zo zoznamu škôl vyjme.

Argumentov je niekoľko. Jednak deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vyžadujú osobitnú pozornosť, ale celkové študijné výsledky sú horšie. Podľa údajov ministerstva počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia od roku 2009 vzrástol z 57 286 na 64 744 v roku 2013, čo sa prejavuje aj vyššou celkovou neúspešnosťou všetkých žiakov v bežných triedach základných škôl. Povinnú školskú dochádzku skončilo v roku 2009 v nižšom ako deviatom ročníku základnej školy až 34 % týchto žiakov a 10 % ukončilo povinnú školskú dochádzku nižšom ako siedmom ročníku základnej školy. Celkový percentuálny podiel žiakov opakujúcich ročník je u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vo všetkých sledovaných prieskumoch najvyšší v prvom ročníku (v roku 2009 – 30,2 %) a má narastajúci trend. Podobná situácia je aj v piatom ročníku (rok 2009 – 18,9 %). Ako jedna z príčin neúspechu týchto žiakov je ukazovateľ vymeškaných hodín.

Základná škola v Plaveckom Štvrtku je podľa mňa v údajnom zozname škôl na zrušenie pre Malačanov asi najcitlivejšou školou. Podľa posledných údajov ju navštevujú už len deti z miestnej rómskej osady. Postupná integrácia detí medzi majoritnú národnosť skončila neúspechom v podobe reakcie rodičov ostatných detí. Tí svoje deti prihlásili do iných základných škôl mimo Plavecký Štvrtok.

Ak by prišlo k úplného zániku tejto základnej školy, na stôl sa dostane zložitá otázka riešenia prerozdelenia detí tejto základnej školy. Sama riaditeľka školy Emília Czagaňová pre Hospodárske noviny sa vyjadrila nasledovne: „Navštevujú nás už len rómske deti, ostatné rodičia vzali preč. Ak by nás zrušili, nechcela by som byť v koži toho, kto bude tie deti prideľovať na iné školy.“

Na rozdiel od pani riaditeľky mám obavu len z toho, že ak sa nedohodneme s obcou Plavecký Štvrtok na zriadení školského obvodu, rozhodne nevolený úradník Obvodného úradu v sídle kraja. Možnosťou je aj úprava zákona prostredníctvom prechodného ustanovenia.

Súčasné právne predpisy ale už dnes presne upravujú možnosti prijímania detí do základných škôl a tiež otázku prerozdelenia detí v prípade zániku školy. Zákon hovorí jasne, ak dôjde k vyradeniu základnej školy zo siete a jej následného zrušenia obec určí školský obvod základnej školy, v ktorom budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku. Ak sa tak nestane, školský obvod základnej školy, v ktorom budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku, určí obvodný úrad v sídle kraja.

Mesto Malacky je dnes zriaďovateľom Základnej školy Dr. J. Dérera na ulici gen. M. R. Štefánika, Základnej školy na Záhoráckej ulici a Základnej školy na Štúrovej ulici. Pre tieto základné školy sme vytvorili 3 školské obvody, v ktorých žiaci plnia povinnú školskú dochádzku podľa miesta svojho trvalého bydliska. Naše všeobecne záväzné nariadenie mesta č. 13/2011 o školských obvodoch základných škôl upravuje aj možnosť, že žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole aj mimo školského obvodu, ale len so súhlasom riaditeľa základnej školy. Pritom naše mesto zabezpečuje výučbu aj pre deti z obce Kostolište a Suchohrad, ktoré patria do školského obvodu Základnej školy na Záhoráckej ulici.

Okrem toho do sústavy malackých základných škôl patrí aj Základná škola M. Olšovského.

Asi najväčšiu skúsenosť s výučbou rómskych detí má základná škola Dr. J. Dérera, do ktorej školského obvodu patrí Hlboká ulica a tu sa nachádzajúci komplex nízkonákladového bývania. Často sú deti z tejto skupiny prihlásené do Spojenej školy na ulici 1. mája, ktorej súčasťou je aj špeciálna základná škola. Na zasadnutiach Rady školy som nezachytil, že by sa spomínali nejaké problémy súvisiace s týmito deťmi.

Nech už skončí diskusia ministerstva k budúcemu stavu školstva na Slovensku akokoľvek, jednotlivé časti jeho koncepčných materiálov sa týkajú aj nášho mesta. Treba ich brať už v tejto fáze do úvahy a nezatvárať si pred nimi oči s tým, že sa nás to netýka.

pošli do vybrali.sme.sk

Komentáre k článku

14.08.2013 23:31:50 | za oskara
pan riha... ///Napríklad ZŠ Dr. J. Dérera pre budúci školský rok maximálne vyčerpala svoje rezervy už teraz, otvára až 4 triedy prváčikov.//

no kam s nima? dererka plna... nech si ciganov ze stvrtka zebere ten smeracky vychodnar co populisticky utocil na kontrolovane byvani na juhu... vcil nech si to vyzere!! nepomohel oskrovi vypraval ze nemoze chodzit na juzansku skolu 8 ciganskych dzeci teraz nech mu tam chodzi 50 ciganskych stvrteckych dzeci!!!

15.08.2013 13:49:02 | Igor
Myslíš súdruha Ing.Halcina?

16.08.2013 07:19:32 | Peter
Vážení, smeracky súdruh Halcin je niečo ako východniarsky Goebbels, je rovnaký ako jeho stranícki kolegovia Ondrejka a Mračna. Pred dvoma rokmi spáchal podvod na obyvateľoch sidl. Juh s cieľom vyvolať daňovú psychozu, čo sa mu aj podarilo. Oklamal, podviedol občanov Malaciek aj tým, že na Juh sa majú presťahovať Rómovia z obce Pl. Štvrtok. A vidíte, stalo sa niečo? Dodnes sedí na svojej stolicke, tvári sa akoby nič.