Meniny má Žigmunt
Kastrácia. Slovo, ktoré u ľudí vyvoláva zmiešané pocity. Žiaľ, aj v tomto storočí zväčša negatívne. Stále prevládajú názory typu: kastrovať psa je nehumánny zásah do jeho organizmu alebo že je to zbytočnosť. Stále sa nepodarili vykoreniť ani mýty o tom, že sučka musí mať aspoň raz za život šteniatka. Verte mi, nemusí. Pokojne sa zaobíde aj bez nich. Neuberie jej to na psychike ani na kráse, ani to vlastne nepocíti. Bežne v prírode v svorkách psovitých šeliem rodia najmä alfa samice. Nájdete tam mnoho zvierat, ktoré na svet nikdy nepriniesli potomstvo. A netrpia tým. Prosto majú inú rolu... Pre sučku nie je životnou náplňou mať šteniatka. Sučku po šteniatkach a sučku, ktorá nikdy nemala mladé, od seba ani nerozoznáte. Tak načo „vytvárať“ ďalšie psíky a kŕmiť nimi útulky? Akú máte záruku, že šteniatka darujete len do dobrých rúk? A to, že ten, komu ste šteniatko darovali a raz bude mať šteniatka, daruje do dobrých rúk? Nemôžete vedieť. Načo teda riskovať a zhoršovať už aj tak katastrofálnu situáciu premnožených psíkov na Slovensku?
Silne zakorenený je aj mýtus o tom, že kastrovaný pes nie je pes, iba chudák. Uisťujem Vás, že kastrovaný pes nestratí nič zo svojich cenných vlastností, napríklad neprestane strážiť alebo byť ostražitý. Práve naopak. Tým, že ho nebudú znervózňovať pachy hárajúcich sučiek, bude sa viac sústrediť na svoju rolu strážcu a ochranára. Nebude toľko utekať a tým ohrozovať svoj život, prípadne Vašu peňaženku, keď si ho zakaždým musíte vyzdvihnúť v útulku či karanténnej stanici.
Kastrácia má aj množstvo výhod zo zdravotného hľadiska. Ak Vám naozaj záleží na svojom miláčikovi, určite oceníte, že mu jednoduchou, neškodnou operáciou môžete v budúcnosti zachrániť život. Rakovina maternice, vaječníkov či semenníkov je u psov takmer rovnako častá ako u ľudí. A verte mi, pohľad na domáceho miláčika v poslednom štádiu rakoviny je skoro rovnako smutný a ťažký ako na iného člena rodiny. Kastrované psíky aj sučky sú dokázateľne zdravšie a pokojnejšie ako ich nekastrovaní kamaráti.
A keďže ešte jedným veľkým pozitívom kastrácie je predchádzanie nekontrolovateľnému množeniu psov, ktoré potom často končia v lepších prípadoch v preplnených útulkoch, v tých horších nechutnou násilnou smrťou, rozhodli sme sa konať. S heslom „kastráciou proti množeniu psíkov“ vyrazili členovia Občianskeho združenia MAJME SRDCE cez víkend 28. až 30. apríla do rómskej osady v Malackách. Všetko bolo pripravené, týždeň vopred sme navštívili osadu, aby sme jej obyvateľom ozrejmili naše úmysly. Spočiatku boli menej prístupní, no nakoniec sme sa dohodli, že o týždeň môžeme prísť a všetkých ich psíkov a mačiky vykastrovať.
FOTO
Počas víkendu 28. apríla zabezpečilo občianske združenie Majme srdce kastráciu psov a mačiek v areáli na Hlbokej ulici v Malackách.
Nastal deň D. Prepravky na zotavovanie prichystané, operačná sála tiež, môžeme vyraziť po prvých „pánov na holenie“. Začali sme mačkami a kocúrmi. Pochytať ich ale vôbec nebolo ľahké. Všetky sú polodivoké a prefíkané. Našťastie, osadníci dodržali prosbu a mačky deň pred tým ani v ten deň nekŕmili. To nám nahrávalo do kariet, pretože sme ich samozrejme chytali na jedlo. Vyskúšali sme niekoľko spôsobov odchytu pomocou klietky, no najviac sa nám osvedčil ten, ktorý navrhol jeden z prizerajúcich sa mužov (boli sme pre nich veľká šou, a ani sa nedivím). Navrhol zboku otvorenú klietku, cez ňu prevlečený povrázok, na konci ktorého číhala jedna z nás, druhá zas hádzala maškrty okolo klietky. Takto sme pochytali takmer všetky mačky, čo sme našli. Niekoľko nám ich doniesli aj samotní osadníci, ktorí boli veľmi ústretoví a nápomocní a celú sobotu poriadali hon na mačky v osade. Potom nám ich víťazoslávne priniesli. Celí doškriabaní, ale hrdí.
S psíkmi to bolo jednoduchšie. Tých majú zavretých v kotercoch alebo na reťaziach. Potrebovali sme iba asistenciu pri zoznamovaní, pretože všetky psy sú úctyhodnej veľkosti, mali sme rešpekt. Potom s nimi už nebol problém a všetci sa ukázali ako veľmi priateľskí maznáci. Musím povedať, že aj keď psov držia na reťaziach či voliérach, je o nich dobre postarané. Netrpia hladom, chodia s nimi na prechádzky. Dokonca sú aj zaočkovaní. Psíky boli socializované, strach takmer nemali. Zjavne tu platí „nesúď knihu podľa obalu“.
Kastrácie vykonával MVDr. Roman Kučera a všetky dopadli dobre, bez komplikácií. Celkovo zoperoval 15 zvieratiek. Psíky aj mačičky sa cez noc zotavili v prepravkách či voliérach stanice, na druhý deň ráno sa vrátili k majiteľom. Okrem kastrovania sme všetkých odblšili a aplikovali im prípravok proti vonkajším parazitom.
Operovalo sa v sobotu, v nedeľu aj v pondelok. Boli použité samovstrebávacie stehy, aby sme o 10 dní nemuseli zvieratá naháňať znova a stehy im vyberať. Slovom, roboty bolo ako na kostole, bolo nás 10 a všetci mali celý čas čo robiť. Od rána do tmy. Ale ten pocit dobre vykonanej práce nás nabíjal energiou. A bude nás hriať ešte dlho. Vieme, že sme zachránili mnoho životov, ktoré by v budúcnosti skončili tragicky. A to nás teší. Chcete aj Vy mať dobrý pocit? Tak nemnožte, ale kastrujte svojich miláčikov.
pošli do vybrali.sme.sk