Meniny má Žigmunt
„Bratislavská župa má svoje špecifiká, o ktoré sa delíme a ktoré chceme, aby sa dostali do povedomia. Oceneniami sa snažíme zvýrazniť regionálny rozmer a vyzdvihnúť ľudí, ktorí reprezentujú našu župu doma aj v zahraničí,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo. Zároveň doplnil, že komisia vyberala z návrhov tak, aby bol rovnomerne pokrytý celý región a všetky oblasti.
Výročnú cenu Samuela Zocha získali Mgr. Oto Šimkovič, PhDr. Ondrej Demo, Ing. Alena Synková, CSc., PhDr. Emese Duka Zólyomi, Pavol Fandák, Mgr. Anton Belan, PhDr. Anna Píchová, Jozef Zsoldos. Čestné občianstvo Bratislavského samosprávneho kraja získali Albert J. Dräger, Christine Dräger a Wilhelm Semlic. Pamätný list predsedu získajú Doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš, Ing. Alexander Cimbaľák, Anna Knežová – Schőnbrunová, Ing. František Mach CSc., PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. a Manželia Hrabákovci (Alojzia a Ing. Bohumír Hrabákovci)
Na Úrad BSK bolo do 31. augusta doručených 48 návrhov, z nich výberová komisia posúdila a odporučila prijať osem návrhov na udelenie Výročnej ceny Samuela Zocha a tri návrhy na Čestné občianstvo.
Zaslúžil sa o veľký kultúrny a spoločenský rozvoj obce Záhorská Ves. Napísal knihu: „Najzápadnejšia na Slovensku" s podtitulkom Slovníček uhranského nárečia s čítaním o histórii a živote ľudí v obci Záhorská Ves. Tvorí a rediguje obecné noviny "Záhorský hlásnik". Je autorom a spolutvorcom otvorenia "Uhranského múzea" v obci Záhorská Ves.
Ako hudobný folklorista (etnomuzikológ), redaktor ľudovej hudby Čs. rozhlasu v Bratislave, venoval osobitnú pozornosť kultúrnym tradíciám Vajnor, ako vinohradnícko-roľníckej obci, s dychovou hudbou, bohatou na kroje, výšivky, maľby, výtvarné umenie. Podieľal sa na formovaní Folklórnej skupiny vo Vajnoroch a príprave niekoľkých scénických programov pre skupinu. Založil Spevácky zbor Jána Pavla II.
Celý život ju lákali aktivity na pomoc deťom a mladým ľuďom. Svojou aktivitou prispela k realizácii projektov ako: Dieťa v ohrození, Dni bez bariér, Ostrovy života, Biť ľudí je zlé ... deti sú tiež ľudia, Som tu s tebou pre skvalitnenie pobytu chorého dieťaťa v nemocnici, Fond pre chudobné deti, Aby deti nezomierali pre zníženie detskej úrazovosti a projekt: Aj oni sú naše deti pre efektívnu komunikáciu medzi lekárom, zdravotníckym personálom a rodičom v situáciách, keď zomiera detský pacient.
Svojou tvorivou prácou celý život šírila dobré meno svojho rodného mesta a kraja nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej hlavnou prácou je zostavenie centrálneho katalógu kníh a nôt vydavateľstva OPUS za obdobie 1971 - 1982. Je spoluzakladateľkou súťaže klaviristov Kadosa Pán, organizátorkou súťaže Csengı Énekszó, spoluorganizátorkou Stretnutia hudobníkov Bélu Bartóka a Dní Zoltána Kodálya.
Dlhoročný zamestnanec CHKO Malé Karpaty v Modre, ochranca prírody a zakladateľ skautingu v Modre. Výrazne sa angažuje aj v rámci celoslovenského skautingu, podieľa sa na vydávaní celoslovenských skautských časopisov, spolupracuje pri organizovaní skautských podujatí a tiež sám publikuje. Pozornosť a vďaku si však predovšetkým zaslúži za celoživotnú dobrovoľnícku prácu s deťmi a mládežou, ktorých okrem vzdelávania a voľno-časových aktivít vedie k altruizmu a ochranárskej činnosti.
Dlhoročný pedagóg na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave. Dosiahol a dosahuje mimoriadne výsledky v pedagogickej činnosti so žiakmi vyššieho sekundárneho vzdelávania v oblasti matematiky a informatiky.
Pôsobí vo funkcii riaditeľky Malokarpatského osvetového strediska od roku 1994, čo predstavuje 17 rokov nepretržitej činnosti. Počas jej pôsobenia dosiahlo stredisko nemalé úspechy nielen v oblasti riadenia, osvety, metodiky, záujmovo-umeleckej činnosti, ale hlavne rozvoja cestovného ruchu v Malokarpatskom regióne.
Jeden zo zakladateľov športových plavieb na Slovensku a jeden zo zakladajúcich členov najväčšieho oddielu vodného motorizmu Inter Bratislava. Majster Európy v súťaži regularita a dlhoročný funkcionár Československého aj Slovenského zväzu vodného motorizmu.
Rakúsky štátny občan, 20 rokov spolupracoval a podporoval oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR.
Rakúska štátna občianka, 20 rokov spolupracovala a podporovala oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR.
Rakúsky štátny občan, 20 rokov spolupracoval a podporoval oddiel telesne postihnutej mládeže skautov v Gaudeamus ZKR. Popri významnej úlohe podpory slovenského skautingu telesne znevýhodnených slovenských skautov.
Herec, scenárista, režisér, pedagóg, predstaviteľ umeleckého prednesu, ktorý vždy s láskou pripravuje pre svojich divákov nový premiérový program. Juraj Sarvaš svojim optimizmom vytvára srdečné prostredie plné harmónie a priateľstva, zbližuje ľudí rôzneho zmýšľania, ako verných nadšencov poézie a národnej kultúry.
Zakladateľ a majiteľ spoločnosti ACE enterprise Slovakia, s.r.o.. Robí dobré meno slovenskej republike, Bratislave a samozrejme BSK. Svojimi aktivitami, či už v podnikaní, v pedagogickej práci a tiež v dobročinnosti môže byť inšpiráciou a vzorom mnohým mladým ľuďom.
Svojim činom prispela k šíreniu dobra bez ohľadu na vierovyznanie. Zachránila ľudský život - život židovského mladého muža Bernarda Schőnbruna, keď po potlačení SNP sa lov na židov zostril a ona sa rozhodla priateľa ukryť. Vybavila mu úkryt v internáte v Bratislave, kde sa o neho starala až do konca vojny.
V roku 1991 žaložil Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska, ako jeden z prvých profesijných zväzov v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu na Slovensku. Aktívne pracoval pri rozvoji vidieckej turistiky a agroturistiky na Slovensku. V roku 1996 založil Združenie Malokarpatská vínna cesta (MVC). Založil tiež ako prvú v regióne Malokarpatskú turistickú informačnú kanceláriu so sídlom v Modre, ktorá pôsobí v rámci Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky.
Slovenský historik a predseda vedeckej rady ÚPV SAV. Počas normalizácie bol prenasledovaný komunistickou ŠTB. Po r. 1990 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990-1998 ako jeho riaditeľ, v rokoch 1998-2007 ako predseda vedeckej rady.
Mimoriadnym spôsobom sa zaslúžili o záchranu a rozvoj vajnorského kultúrneho dedičstva. Všetku svoju činnosť sústredili na zviditeľnenie obce Vajnory a najmä jej kultúrneho dedičstva. Aj vďaka ich aktivite a pomoci, napriek pokročilému veku, sa folklórne tradície vo Vajnoroch stále uchovávajú a rozvíjajú. Sú autormi knižiek napísaných vo vajnorskom nárečí, kde vtipne a poučne zachytávajú príbehy zo života obyvateľov Vajnor.
Zdroj: oficiálna tlačový správa BSK
pošli do vybrali.sme.sk