Pozvánka do kina: Vytie

Dvojica režisérov spolupracuje už viac ako dvadsať rokov na dokumentárnych filmoch, medzi ktorými možno spomenúť napríkld oscarový Common Threads: Stories from the Quilt z roku 1989 alebo Doba Harveyho Milka z roku 1984. Vytie je ich debutom na poli hraného filmu.

Formálne je film zložený z viacerých línií. Hlavnou je pojednávanie súdu, vedenému proti Lawrencovi Ferlinghettimu za vydanie básne v nakladateľstve City Lights Books. Scény zo súdnej siene sú  klasicky rozohrané a v kresle svedkov sa striedajú literárni vedci a jazykoví odborníci, aby vyjadrili svoje názory na „obscénne a morálku kaziace“ verše. Strih. Ocitáme sa v apartmáne samotného Ginsberga (výborný James Franco), ktorý odmieta ísť na súd a namiesto toho poskytuje rozhovor a spomína na svoje spisovateľské začiatky. Práve pri scénach s Ginsbergom je najevidentnjšie vidieť dokumentárna minulosť oboch režisérov. Obdivuhodne zachytávajú ducha doby a revoltu mladej generácie najmä v spomienkových pasážach filmu. Formálne nasnímanie minulého času čiernobielo je trochu konvenčné, no ako protipól tu slúži ďalšia línia, v ktorej je neformálnosť a nadčasovosť Vytia prenesená do halucinogénnej animácie. Verše recitované Ginsbergom sa nám pred očami menia na prekrásne animované sekvencie Erica Drookera, ilustrátora, ktorý Vytie vydal aj ako grafickú báseň. Sám autor na jeho adresu hovorí: „Skutočne zachytil podstatu Molocha, ktorého opisujem v druhej časti Vytia. ´Moloch, ktorého oči sú tisíc slepých okien!´“ Príbeh je v obrazovom podaní ešte krajší a ešte surovejší. Slovo sa mení v obraz. V týchto častiach film pripomenie podobne vystavaný film The Wall Alana Parkera.

Animované pasáže sú vo filme najzaujímavejším prvkom. Vytie akoby v nich dostávalo nový rozmer, o ktorý sme ako čitatelia ukrátení. Aj keď sú niektoré obrazy „doslovným prekreslením“ pôvodného verša, vnášajú do filmu iný, málo používaný element. Film nie je klasickou biografickým rozprávaním o osobe, ale o diele. Samotná báseň sa stáva jednou z postáv práve vďaka animovaným vsuvkám. Tak ako v päťdesiatych rokoch pomohlo súdne pojednávanie k popularite básne, je predovšetkým zmysel tohto filmu priniesť Ginsberga k dnešnej mladej generácii, pre ktorú je svojim štylizovaním najviac priklonené.

Ak bolo súdne pojednávanie o morálnosti básne ostro sledované a kontroverzné, v prípade tohto filmu to tak nie je. Koniec-koncov, nebyť výrazných animovaných scén, išlo by len o ďalší biografický film. Režiséri si občas vytvárajú alibi, aby bolo Vytie z dnešného morálneho hľadiska čisté a chýba im trochu väčšia obrazová aj príbehová drzosť. Inak je Vytie filmom, ktorý zaujme najmä svojou štruktúrou narábania s viacerými rovinami a výnimočnými scénami „zanimovania“ jednej z najzásadnejších amerických básní dvadsiateho storočia. Je istým zadosťučinením pre mnohých vyznávačov Beat Generation, o ktorej veľa filmov nie je. Zobrazuje boj Ginsberga za slobodu. Slobodu, s ktorou a o ktorej dokázal písať.

Okrem Vytia chystá filmový klub v máji premietania ďalších zaujímavých filmov. 2. mája austrálsky thriller Kráľovstvo zverstiev, 16. mája českého Krysařa, 23. mája najnovší film francúzskej legendy Jean-Luc Godarda Socializmus a 30. mája maďarskú drámu Bibliothéque Pascal.

Vytie (Howl)

USA, 2010, 90 min.

Scenár a réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman

Hrajú: James Franco, Mary-Louise Parker, Jon Hamm a i.

Ján Pagáč

poslucháč 2. ročníka filmovej kritiky VŠMU

pošli do vybrali.sme.sk

Komentáre k článku